225/365
Kedysi stačila jedna nepodstatná myšlienka a zrodil sa kvet.
Dnes? Dnes, keď je takých myšlienok oveľa viac, slová sa skrývajú a nechcú mi rukami prejsť na papier. Ani na ten elektronický. Sú zaseknuté niekde v mojej hlave a nechce sa im von.
Občas mi chýbajú chvíle, keď som písala do skorého rána, pretože som mala nápad a bolo životne dôležité, aby som ho dokončila. Nejde ani o to, že by chýbali nápady. Mnohokrát vidím veci, o ktorých si poviem, že by za to stáli. Málokedy však už takéto myšlienky dovediem do konca. Takmer nikdy, ak mám byť úprimná.
Možno to je tým, že nemám čas. Možno tým, že na písanie sa potrebujem dostať do určitej nálady. A v takej nálade som už bohužiaľ dlho nebola. Alebo chvalabohu? Ono totiž nie vždy tá nálada patrila medzi tie najsvetlejšie.
Ešte s niečím sa vám priznám. Tento príspevok píšem tri dni.
Áno, týchto pár slov hľadám tri dni. A dochádzajú mi veľmi rýchlo.
Dnes? Dnes, keď je takých myšlienok oveľa viac, slová sa skrývajú a nechcú mi rukami prejsť na papier. Ani na ten elektronický. Sú zaseknuté niekde v mojej hlave a nechce sa im von.
Občas mi chýbajú chvíle, keď som písala do skorého rána, pretože som mala nápad a bolo životne dôležité, aby som ho dokončila. Nejde ani o to, že by chýbali nápady. Mnohokrát vidím veci, o ktorých si poviem, že by za to stáli. Málokedy však už takéto myšlienky dovediem do konca. Takmer nikdy, ak mám byť úprimná.
Možno to je tým, že nemám čas. Možno tým, že na písanie sa potrebujem dostať do určitej nálady. A v takej nálade som už bohužiaľ dlho nebola. Alebo chvalabohu? Ono totiž nie vždy tá nálada patrila medzi tie najsvetlejšie.
Ešte s niečím sa vám priznám. Tento príspevok píšem tri dni.
Áno, týchto pár slov hľadám tri dni. A dochádzajú mi veľmi rýchlo.
Komentáre
Zverejnenie komentára